Absurdné školské licencie

Autor: Robert Redhammer | 11.11.2018 o 17:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1022x

Autorský zákon núti školy podpisovať „licenčné“ zmluvy s vlastnými študentami, aby ich práce mohli zaradiť do knižnice a dovoliť do nich nahliadať. Zákon z nich robí vazalov a pôsobí neférovo voči férovým študentom a učiteľom.

Originalita záverečných prác študentov opäť upútala pozornosť verejnosti. Aj keď v aktuálnom prípade ide skôr o rozptyľovanie určitých pochybností súvisiacich s prácou dnes vysokopostaveného politika, mňa vyrušuje niečo iné oveľa viac. Vyrušuje ma potupné postavenie slovenských škôl z pohľadu autorského zákona.

Slovenský autorský zákon totiž núti školy podpisovať každoročne desaťtisíce absurdných „licenčných“ zmlúv s vlastnými študentami, aby si ich práce mohli zaradiť do knižnice a dovoliť do nich nahliadnuť prípadným záujemcom. Zákon ich stavia do polohy odkázanosti na dobrú vôľu študenta, teda osoby, ktorú majú formovať. Je to úplne na hlavu a hlavne je to neférové voči férovým študentom. Tí totiž plnú licenciu spravidla bez problémov poskytnú.

Školské diela vznikajú vo vzdelávacom procese pri plnení študijných povinností. Slúžia na praktické získavanie skúseností študentov zo spracovaním určitej témy, s vyriešením určitého zadania. Obhajoba kvalifikačnej práce pomáha posúdiť, či študent nadobudol dostatočné vedomosti a zručnosti a či tieto napĺňajú minimálnu úroveň stanovenú školou pre príslušnú kvalifikáciu.

Napríklad tému diplomovej práce zadáva učiteľ – vedúci práce. Zodpovedá tak za aktuálnosť témy, potrebu jej riešenia. Mala by nadväzovať na vedeckú, odbornú či inú tvorivú činnosť príslušného pracoviska. Ak učiteľ pracuje so študentom, vidí už priebežne jeho postup a pokroky v práci. Rýchlo môže odhaliť prípadné podvody. A ak práca nie je na požadovanej úrovni, nemusí byť ani pripustená k obhajobe. Aj to som už zažil.

Ešte pred samotnou obhajobou posudzuje prácu nezávislý, spravidla externý posudzovateľ. Ten by mal byť odborník na danú problematiku. Mal by vedieť, kto ďalší sa takouto problematikou zaoberal a k akým záverom dospel. Jeho meno je tiež na práci uvedené rovnako, ako meno vedúceho práce a pracovisko školy.

Novodobú obranu škôl proti plagiátom umožňujú súčasné IT prostriedky - antiplagiátorské systémy. Pochopiteľne tie porovnávajú len mechanicky zhodu znakov v texte. Zmysel, ‎hodnotu a prínos práce k poznaniu, či technickým riešeniam musí posúdiť posudzovateľ – oponent a príslušná komisia pre obhajobu.

Som presvedčený, že kvalita vysokoškolského vzdelávania je podmienená zverejňovaním prác, resp. aspoň ich sprístupňovaním v knižnici. Mnohé školy to tak robia. Narážajú však na nešťastné znenie a výklad autorského zákona. Podľa neho je žiak, študent výlučným autorom školského diela a preto musí udeliť licenciu škole na jeho „použitie“ – hoc i len na založenie do knižnice. Takýto zákon je úplne nesprávny. Podkopáva autoritu škôl, potláča úlohu učiteľov, odopiera im ich podiel na výsledku, na formovaní žiaka a na celkovej úrovni práce.

Školy majú mať priamo zo zákona právo nakladať zo školskými dielami (čosi ako automatická „školská licencia“) a mali by mať právo, ba povinnosť sprístupňovať ich aspoň v prezenčnej forme vo vlastnej knižnici. Veď školská práca sa vypracúva v rámci „zadaní“ ako súčasť vzdelávacieho procesu.

Zvlášť na verejných školách, kde študenti študujú za verejne financie, by mala mať verejnosť právo aspoň do nich nahliadať. Už len pocit, že sa práca určite zverejní aj s vlastným menom študenta, učiteľa, oponenta a s označením pracoviska školy dá silnú motiváciu v prospech kvality vysokoškolského vzdelávania.

Poznámky

Problematika autorských práv je samozrejme širšia. Nový autorský zákon je výrazne prepracovanejší ako ten predchádzajúci, čo je dobré. Avšak z takmer 200 paragrafov sa školskému dielu venuje jeden jediný a to v rozsahu piatich viet. V podstate ukladá povinnosť študentom podpísať licenčnú zmluvu na vyzvanie školy. A v poslednej, piatej vete odporúča školám súdiť sa zo študentami, ktorí licenčnú zmluvu so školou nepodpíšu. Je to normálne?

V mnohých študijných odboroch je dokument „diplomová práca“ len textovou časťou, popisom vlastnej práce, diela. V technike môže ísť napríklad o návrh konštrukcie a realizácie prístroja, zostavenie a vyhodnotenie experimentu, či projekt stavby. Výsledkom je v takýchto prípadoch aj technické či umelecké dielo aj dokument a študent je autorom oboch.

Škola ako aj učitelia by mali mať tiež práva, napríklad na primerané uvedenie ich mien na dielach študentov, ktorých formovaniu prispeli. Aj u tých, ktoré si študenti po absolvovaní školy „odnesú“ a zrealizujú u svojho nového zamestnávateľa napr. ako architektonickú či urbanistickú štúdiu.

Právo rozhodnúť o utajení práce by mala mať výlučne škola, nie študent, a to v odôvodnených prípadoch, napríklad pri témach súvisiacich s obranou, kybernetickou bezpečnosťou a pod. Ale vtedy musí byť osobitný režim utajenia stanovený vopred a musí mu podliehať aj celý proces obhajoby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?