Štrajky, vyhlásenia..., ale čo školstvo naozaj potrebuje?

Autor: Robert Redhammer | 26.2.2016 o 23:23 | Karma článku: 11,47 | Prečítané:  3758x

Štrajk, vyhlásenia, protesty. Sú tabuľkové platy to najdôležitejšie, čo školstvo potrebuje? Chce mať Slovensko vzdelanú mládež? A ako vzdelanú ju chce mať?

Zreteľné sú snahy občianskych iniciatív primäť predstaviteľov celého politického spektra zaoberať sa vážne potrebami slovenského školstva. Obchádzanie príčin problémov, používanie ľúbivých, no nie principiálnych riešení za desaťročia skoplikovalo siutáciu. Pozitívne je, že sa o školstve začína v médiách hovoriť trochu citlivejšie, že povrchný negativizmus trochu ustúpil. A tiež, že sa niektoré problémy začali riešiť. To však zďaleka nestačí.

Najväčším motorom súčasného spoločenského pohybu sú nízke platy. Nedivím sa štrajkujúcim učiteľom, že im došla trpezlivosť a vyšli do ulíc. Na jednej strane vlastné osobné presvedčenie o svojom životnom poslaní vzdelávať mladých ľudí, na druhej strane až neznesiteľný ekonomický tlak zodpovednosti za vlastnú rodinu. Obdivujem tých, ktorí vydržali a nezdupkali do lepšie platených zamestnaní.

Diskusie o tom, voči čomu porovnávať ich platy, sú zbytočné. Otázka totiž stojí ináč: chceme mať na Slovensku vzdelanú mládež, alebo nie? Ak áno, a to by sme mali, tak potom musíme aj niečo investovať. A na pozadí jedného z najlepších hospodárskych rastov v Európe si to Slovensko aj môže dovoliť. Naozaj nechápem, prečo nie je možné výraznejšie pridať školstvu, keď nielen HDP Slovensku rastie skoro najviac v Európe, ale ešte aj výber daní je takmer o pol miliardy ročne vyšší než sa očakávalo.

Otázka ale stojí aj takto: Ako vzdelanú mládež chceme mať? Už roky márne upozorňujeme, že absolventi stredných škôl neovládajú dôležitú stredoškolskú látku. Zlá situácia je najmä s matematikou, logickým myslením, fyzikou a súvisiacimi disciplínami, no čiastočne aj s rodným a svetovým jazykom. To nie sú len medzinárodné porovnávania OECD, kde sa výsledky Slovenskej republiky v testovaní žiakov zhoršujú. Žiaľ, sú to reálne chýbajúce vedomosti, teda nevedomosti pre ďalšie štúdium a pre život.

Pri nástupe na fakulty vysokých škôl, na ktorých sa očakáva prehlbovanie znalosti stredoškolskej matematiky, ju ovláda spravidla len polovica študentov, aj to iba spolovice. A na fakultách, na ktorých sa neočakáva štúdium matematiky, sa úroveň vedomostí čerstvých maturantov pohybuje na úrovni 10% stredoškolskej látky. To je neakceptovateľné. Už Mária Terézia zaviedla triviál: čítať, písať, počítať. Ak čítať a písať maturanti ako-tak vedia, mali by vedieť aj počítať. Nevnímam to ako vinu učiteľov. Vidím za tým zlé nastavenie systému už od základných škôl. Trpí kvalita.

Čo treba teda v školstve robiť? Sériu principiálnych a systémových zmien. Principiálne zmeny sú také, ktoré budú liečiť príčiny „chorôb“, a nie len ich prejavy. Napríklad principiálne riešenie platov učiteľov je vo zvýšení normatívu na žiaka (teda aj celkového objemu financií), v optimalizácii siete škôl a v znižovaní ich fixných nákladov. Rozhodne zvyšovanie „tabuľkových“ platov (=jednej časti platu) pri rovnakom normatíve nie je principiálnym riešením, lebo v dlhodobom horizonte vedie paradoxne k znižovaniu skutočne vyplácaných platov. Preto je situácia teraz tak náročná. A systémové zmeny sú také, ktoré nastavujú mechanizmy v celej potrebnej šírke tak, aby navzájom „pasovali“ k ostaným mechanizmom ako stavebnica Lega. Aby sa ďalej regulovali samé bez nutnosti dodatočných zásahov, aby nečakali zakaždým na príkaz ministra alebo inej osoby niekde v ústredí...

Zmeny treba robiť v troch líniách. V prvej: zvýšiť a sprehľadniť financie školstva; opraviť mechanizmy v riadení a financovaní tak, aby sa umožnila optimalizácia systému a docielila vyššia efektívnosť. V druhej línii posilniť (vrátiť) obsah vzdelávania v kľúčových oblastiach (matematika a jazyky), keďže pod rôznymi zámienkami vypadol značný rozsah ťažiskového učiva. A v tretej - zlepšiť aj spôsob a metódy vzdelávania, keďže v dôsledku nových technológií a spoločenských zmien sa menia možnosti vzdelávania a dokonca aj celkové paradigmy vzdelávania (viď napr. animáciu pána Sir Ken Robinson).

Zmeny v týchto troch líniách sa musia diať súčasne, v spolupráci s hlavnými aktérmi a „odberateľmi“, alebo ak chcete „užívateľmi výsledkov“. Systémové nastavenia sa očakávajú od ministerstva, nové metódy od samotných učiteľov. Aby sa všetci mohli sústrediť na vlastnú prácu, treba ich patrične ohodnotiť. A to sa čaká od vlády.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?