Zabíja dostupnosť škôl ich kvalitu?

Autor: Robert Redhammer | 28.11.2015 o 1:51 | Karma článku: 4,62 | Prečítané:  1178x

Stredoškoláci si sami začínajú vyberať fakulty na základe kvality. Napriek, či práve vďaka obrátenej pyramíde kapacít škôl. Je čas zamyslieť sa nad úlohou slovenských škôl v spoločnosti.

V týchto dňoch zverejnila Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) rebríček fakúlt slovenských vysokých škôl už po jedenásty krát. V hodnotení sa objavili skutočnosti, ktoré pútajú pozornosť viacerých médií i odbornej verejnosti. Jednou z nich je výrazný pokles počtu študentov na vysokých školách. Až tak, že úspešnosť prijatia na vysoké školy podľa ARRA stúpla na 87 %. Je správne keď vysoké školy znižujú nároky výberového procesu? Správne zrejme nie, ale určite logické.

Žiaľ obrátená pyramída kapacít prerastá celé školstvo. Čím vyšší stupeň vzdelávania, tým viac kapacít. Na druhom stupni základnej školy je viac kapacít ako na prvom o triedy 8-ročných gymnázií. To by snáď ešte ušlo. Ale na stredných školách je vraj dvojnásobná kapacita než máme žiakov deviatych tried. A podobne vysoké školy majú už kapacitu takmer väčšiu, ako je počet maturantov, teda teoretický možných vysokoškolákov. Dôvodom je samozrejme aj demografia, ale najmä nastavenia z konca 90-tych rokov. Vtedy oprávnenou politikou v oblasti školstva bolo sprístupniť vyššie vzdelanie čo najväčšiemu počtu ľudí. Dnes sme však už v opačnom extréme.

A tak sa nároky na študentov pri prijímaní na štúdium znižujú. Je to prirodzená reakcia zo strany fakúlt ak ich financovanie závisí od počtu študentov. Nadkapacita na vyšších stupňoch vzdelávania má ešte aj iný, vážnejší aspekt: má to za následok stratu motivácie žiakov učiť sa lepšie, aby sa dostali na vyšší stupeň vzdelávania. Dnes sa určite dostanú, pokiaľ len nechcú ísť študovať odbor s obmedzenou kapacitou a veľkým záujmom, napríklad medicínu. Systém nenúti ani učiteľov lepšie vzdelávať, pretože je relatívne veľa učiteľských miest, aj keď zle platených. Tým netvrdím, že nie je veľa učiteľov i žiakov s vlastnou silnou vnútornou motiváciou a perfektnými výsledkami.

Verejné vysoké školy pružne reagujú na financovanie z ministerstva. Metodika výpočtu rozdelenia dotácií medzi jednotlivé verejné vysoké školy ponúka rýchlu možnosť ovplyvňovania verejných vysokých škôl zo strany ministerstva. V priebehu rokov váha počtu študentov síce klesla, ale narástli váhy iných výstupov, o ktorých diskutujeme, či ich Slovensko takto potrebuje. Napríklad vedecké monografie, ktoré často ani nie sú veľmi vedecké, takže sa vlastne platí za niečo, čo pravdepodobne nie je vôbec potrebné. Doterajší systém nemá obmedzenia, nemá limity. To znamená, ktokoľvek môže prísť študovať čokoľvek, bude to zaplatené. Aj keď sa celkový rozpočet škôl paradoxne nezvýši.

Vysoké školy reflektujú požiadavky trhu pomaturitného vzdelávania. Nereagujú na potreby trhu práce, pretože ani financovanie verejných vysokých škôl na trh práce nereaguje alebo len minimálne. Už len čiastočná úprava financovania zo štátneho rozpočtu podľa požiadaviek praxe, by presmerovala vzdelávania na odbory, ktoré sú najviac žiadané. Z doterajších skúseností som presvedčený, že systém financovania možno nastaviť tak, aby školy boli motivované robiť to, čo spoločnosť od nich očakáva, a nerobili to, čo spoločnosť od nich nechce, aby robili.

Zjavne nadišiel opäť čas vyjasniť si, čo má byť úlohou vysokých škôl v spoločnosti, čo spoločnosť očakáva od vysokých škôl. Ak je politické zadanie akokoľvek vzdelávať čo najviac študentov, mladých ľudí, tak potom vysoké školy absolútne splnili toto politické zadanie z 90-tych rokov. Je načase zmeniť toto politické zadanie. Myslím si, že všetky vysoké školy by nemali mať rovnaké poslanie a úlohy v spoločnosti. Ministerstvo by nemalo priamo určovať, podľa akých kritérií majú školy prijímať študentov, či aké konkrétne kroky majú urobiť. Stačí ak jasne zadá rámec, dá strategickú úlohu školám a školy sa s tým vysporiadajú. To nie je triviálna úloha, preto je dobré že sa o tom začína diskutovať.

To podstatné, čo ARRA ukázala je trend, že si stredoškoláci sami začínajú vyberať školy na základe kvality bez ohľadu na formálny status príslušnej školy. To je obrovský krok vpred. Aj v zahraničí, vo vyspelých krajinách sú veľmi dobré školy, aj veľmi zlé. Je tam taký mix, že vyznať sa v tom na prvý pohľad je problém. Ale spoločnosť si vytriedila lepšie a horšie školy podľa rôznych kritérií a ľudia sa v tom orientujú. ARRA nám vlastne poskytla určitú snímku „momentku“ stavu fakúlt na Slovensku. A tá hovorí aj o zmene správania sa maturantov. Treba podotknúť, že ARRA poskytuje skôr akademický ranking než ranking toho, akú pridanú hodnotu mladému človeku vzdelanie na príslušnej fakulte prinesie. Tiež nezohľadňuje prepojenie na potreby trhu práce, čo je dosť vážny chýbajúci element v slovenskom systéme vysokého školstva. Napriek tomu má určitú cennú výpovednú hodnotu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?